Speleológovia hľadajú najhlbší jaskynný systém v Európe
Skupina jaskyniarov, účastníkov projektu „Ario Caves Project“, hľadá v severnom Španielsku najhlbší, súvisle prepojený jaskynný systém v Európe — a pre svoj dobrodružný zostup do hĺbok potrebuje správne náradie.
„O tom, čo sa nachádza pod našimi nohami, vieme menej, ako o Mesiaci,“ vraví profesionálny jaskyniar, Axel Hack. Čo sa začalo ako dobrodružstvo, v priebehu rokov sa pre neho stalo niečím úplne iným. Spolu so svojimi kolegami sa pokúša vniesť viac svetla do tajomstva ukrytého v hlbinách Zeme: „Aby ho ľudia dokázali oceniť, chrániť a uchovať,“ hovorí Hack, keď rozpráva o dôvodoch tejto misie. V projekte „Ario Caves Project“ je zapojený od roku 2012. Medzinárodné expedície skúmajú jaskynné systémy na náhornej planine Ario v pohorí „Picos de Europa“, ktoré sa nachádza v severnom Španielsku na pobreží Atlantiku už viac ako 50 rokov.
Tím prieskumníkov už objavil a zmapoval viaceré jaskyne v mohutnom vápencovom masíve. Doteraz však nie je jasné, či sú jaskyne prepojené a táto záhada inšpirovala špeciálnu misiu v lete 2017: Výsledky z expedícií z minulosti dávajú nádej, že existuje prirodzené prepojenie medzi dvomi najdôležitejším jaskyňami „C4“ a „2/7“. Testy s použitím farbiva ukázali, že voda prinajmenšom preteká z vyššie položenej jaskyne do druhej, nižšie položenej. Výsledkom je, že výskumníci si uvedomili, že sú o krok bližšie k objaveniu jedného z najhlbších jaskynných systémov v Európe.
Na expedíciu bolo potrebné množstvo vybavenia, ktoré bolo na začiatku dopravené do základného tábora na chrbtoch oslov. „Všetko bolo potom prepravené do jaskyne v prepravných vakoch, vyrobených z krycích plachiet pre kamióny. Ťahali sme ich za sebou bez ohľadu na to, ako úzky bol otvor, cez ktorý sme ich museli pretlačiť,“ vysvetľuje Hack. Niektoré časti jaskyne vyžadovali na ich prekonanie skúsenosti z náročného lezenia: „Preto sme potrebovali vybavenie — lanové rebríky, laná, nity, akumulátorové príklepové vŕtačky — na ktoré sme sa mohli spoľahnúť v každej situácii,“ pokračuje Hack. Podmienky v jaskyni opisuje ako veľkú výzvu pre ľudí a techniku. „Vlhkosť vzduchu okolo 80 percent, teplota sedem stupňov Celzia a množstvo ílu. Všetko sa lepilo dokopy už po krátkom čase.“ Bola to veľmi náročná skúška pre dve akumulátorové príklepové vŕtačky, ktorými spoločnosť Bosch podporila vedcov. S ich pomocou boli schopní prebiť sa cez zdanlivo nepriechodné časti nepreskúmanej jaskyne.
Pred dosiahnutím „Svätostánku“ v jaskyni „C4“ — objaveného v roku 2016 — kde si zriadili tábor, museli jaskyniari najprv zdolať „Monštrum“, komín padajúci do hĺbky 180 metrov. Cesta do hory trvala šesť hodín. 650 metrov nadol, potom expedičný tím prekonal potok, ktorý vedie do sifónu. Od tohto miesta nemohli pokračovať v chôdzi. Jeden z jaskyniarov sledoval tok vody do hĺbky 30 metrov a ďalší jaskyniari liezli komínom, aby našli suché prepojenie s jaskyňou „2/7“.
Pri hľadaní prechodu zohrávali dôležitú úlohu dve príklepové vŕtačky. Speleológovia ich používali na osadzovanie nitov pri zdolávaní mnohých komínov. „Pred použitím vŕtačky je dôležité skontrolovať, ako znie skala po údere kladivom. Takto sa zistí, či je skala pevná alebo rozrušená. Pevná skala je dôležité pre pevné upevnenie nitov, ináč by sa mohli jaskyniari zrútiť do hĺbky,“ zdôrazňuje Hack. Axel Hack a jeho kolegovia dosiahli v priebehu dvoch dní výšku 70 metrov a spotrebovali len dva akumulátory. „Najdôležitejšie pravidlo tam dole je, že nič sa nesmie pokaziť. Každý to vie a to isté platí aj pre náradie.“
Bola to náročná práca — speleológovia pracovali až 14 hodín denne. Ale nakoniec sa táto drina oplatila. Hoci sa suchý priechod do jaskyne „2/7“ nenašiel, potápač bol úspešný. Voda ho priviedla do ďalšieho jaskynného systému. Na dôkaz odovzdal kolegom malý odkaz. Iní jaskyniari ho tam zanechali počas expedície v roku 2000, keď zostúpili do jaskyne „2/7“ priamou cestou. Pre jaskyniarov to bol veľký objav. Našli prvé prepojenie medzi dvomi jaskyňami.
Bol to dôležitý krok na ceste k budúcemu objaveniu celého jaskynného systému na náhornej planine Ario. V hĺbke 905 metrov sa spojené jaskyne „C4“ a „2/7“ radia medzi 140 najhlbších jaskýň na svete a rozprestierajú sa na celkovej dĺžke takmer 18 kilometrov. Ak by sa našli aj prepojenia so susediacimi jaskyňami v španielskych horách, potom by výškový rozdiel 1 750 metrov medzi vstupom a výstupom z jaskyne z nich urobil najhlbší súvislý jaskynný systém v Európe.
Po viac než dvoch týždňoch a niekedy po až šiestich dňoch strávených v jaskyni, sa tím výskumníkov pripravil na záverečný zostup. Z expedície sa vrátili s jedinečnými dojmami a získanými cennými skúsenosťami. Axel Hack: „Keď vstúpite do jaskyne, nikdy neviete, čo môžete očakávať. Razíte si cestu cez úzke otvory a zrazu stojíte v kaňone. Zanechávame stopy tam, kam ešte nevstúpila ľudská noha. Cítite sa ako Neil Armstrong!“
.png "Termokamery a detektory")
