Skôr než začneš s meraním, treba pamätať na niekoľko vecí. Prístroje GTC ponúkajú napríklad rôzne možnosti pre stupnicu farieb, podľa želania. Preferuješ intuitívne farby typické pre zahrievanie, dúhovú stupnicu, psychologické podanie farieb alebo prosté sivé farby?

Pri malých rozdieloch teploty sa odporúča kontrastná paleta farieb (napríklad dúhová stupnica), zatiaľ čo pri väčších rozdieloch sú intuitívnejšie menej kontrastné farby (napríklad farby typické pre zahrievanie).

Na vytvorenie kontrastnej termosnímky s veľkou výpovednou hodnotou sa musí za určitých okolností prispôsobiť škálovanie. Naše termokamery na tento účel ponúkajú praktickú funkciu uzamknutia, s ktorou môžeš toto škálovanie ľahko a rýchlo optimalizovať.

Ak by si teda napríklad chcel termograficky analyzovať okno, pod ktorým sa nachádza vykurovacie teleso, zmení to celú tvoju termosnímku, kvôli čomu budú teploty pri okne oveľa menej rozlíšiteľné. Na eliminovanie tohto javu môžeš pristúpiť s termokamerou k oknu tak blízko, aby na termosnímke už nebolo viditeľné vykurovanie. Potom pravým horným tlačidlom zafixuj stupnicu farieb – a už môžeš vytvárať detailný obraz aj z väčšej vzdialenosti. Alternatívne je to možné aj v manuálnom režime.

Ak je to možné, mal by si objekty merať výlučne v suchom stave, pretože dážď a iné zrážky majú vplyv na teplotu povrchov. Rovnako sa treba vyhnúť aj hrejivému slnečnému žiareniu. Okrem toho odporúčame využívať na vykonávanie termografie vonku skoré ranné hodiny. Vysoká vlhkosť vzduchu a vietor tiež negatívne pôsobia na presnosť nameraných hodnôt a malo by sa im preto zabrániť.

Navyše neodporúčame merania v priamom okolí horúcich zdrojov (napríklad pecí). Eventuálne sa dá toto teplo odtieniť a znížiť tak jeho vplyv. V mnohých prípadoch termografie stavieb sa za optimálne ročné obdobia pre merania považujú jeseň a zima. Rozdiel teploty medzi vnútornou a vonkajšou oblasťou je vtedy dostatočne veľký na efektívne lokalizovanie problematických miest (odporúčaný minimálny rozdiel: 10 °C).

Ak chceš zistiť presnú hodnotu v stupňoch Celzia, mal by si v každom prípade nastaviť emisivitu a odrážanú teplotu. Zabrániš tak tomu, aby boli namerané hodnoty skreslené silným odrážaním.

Emisivitu zistíš z materiálov prednastavených v prístroji alebo ho odhadneš na základe stavu a charakteru povrchu. Na určenie odrazenej teploty by si mal najskôr preveriť, či ide o priamy alebo nepriamy odraz. Priame odrazy častokrát nastávajú pri hladkých povrchoch a môžeš ich v termosnímke rozpoznať ako odraz (napríklad pri sklenených tabuliach). V takomto prípade sa dá hodnota teploty odrážajúceho objektu použiť ako odrazená teplota. Nepriamy odraz naproti tomu nastáva väčšinou pri drsných povrchoch (napr.: omietka). Tu zisti priemernú teplotu pred objektom merania a nastav ju ako odrazenú teplotu.

Pri povrchoch s príliš silnými odrazmi, ako je nezakrytý kov, odporúčame použiť čierne matné lepiace prúžky alebo špeciálny sprej. Ak ich nanesieš na odrážajúci povrch, prijmú po krátkej dobe čakania jeho teplotu a ty ju dokážeš spoľahlivo určiť na základe veľkej emisivity. Vplyv odrazu vlastnej telesnej teploty sa dá však minimalizovať meraním v mierne šikmom uhle.

Prípadne môže pomôcť použitie teplotnej sondy (typ K) s infračerveným teplomerom GIS 1000 C. Použitie teplotnej sondy zabraňuje odrazom a teplota sa priamo meria pri kontakte vzduchu s predmetom.

Aby bola zaručená vysoká kvalita termosnímok, mal by si pri meraní zachovávať minimálnu vzdialenosť (30 cm). Ako efektívny sa osvedčil postup v dvoch krokoch.

Ak sa napríklad kontroluje stena a zisťujú sa problémy s izoláciu, zabezpečí prvá kontrola z väčšej vzdialenosti dobrý prvotný prehľad. Druhý záznam, tentokrát z blízkosti, potom poskytne podrobné objasnenie a je podstatne spoľahlivejší, pretože sa vylúčia chyby spôsobené vzdialenosťou. Keďže vzdialenosť má veľký vplyv na kvalitu merania, malo by sa meranie vo všeobecnosti vykonávať z tak krátkej vzdialenosti, ako je to možné.